Celých 21 rokov som čakala na môjho prvého psa. Ani neviem ako som to mohla vydržať. Bývame v paneláku a mamina má zle skúsenosti so psom, tak mi ho nechcela nikdy dovoliť, až raz... V ten moment som hneď začala získavať informácie o chovateľských staniciach, o chovateľoch, kto je aký a podobne. Viac ľudí mi odporučil p.M a tak som vedela že bulíka chcem určite od nej. Bola to dlhá doba
čakania až raz som sa dočkala. Prišiel mi mail, že ma pre mňa Pallasku. Taká som bola šťastná. Plná očakávaní som išla s tatinom a s Uru do Brna pre nášho nového člena. Keď sa otvorili dvere a vyšla z nich zlatá, (niekto tomu hovorí hnedá,
červená atď) bacuľatá, 5 mesačná krásavica, vážiaca 25kg nemohla som tomu uveriť že je moja. Teraz spolu nažívame už 3 roky a zatiaľ sú to moje 3 najkrajšie roky v živote. Bez psieho spoločníka si už neviem predstaviť život.
 

Stránka o našej Pallaske a nielen o nej.

 

Bulík je ochránca s veľkým srdiečkom.

Na Pallaske a vlastne aj celkovo na bulíkoch obdivujem to, že su tak priateľskí, milí a tak strašne vtieraví, no keď príde nebezpečenstvo, v momente sa zmenia na gladiatora, ktorý bude bojovať za pána do konca svojích síl. Ja mám skúsenosti s
Pallaskou, že ta celkovo nemá rada rôzne hádky a bitky. Keď sa niekde bijú dvaja psi, automaticky musí isť za nimi ich rozdelovať. Ale nie že by sa pridala, len ich skľudní a ide preč. Aj doma keď sa hádame, robí to isté.

No najviac neznáša, keď vidí, že sa robí zle deťom. To sa ide utrhnúť s vodítka. Myslím si, že ak raz budem mať babätko a Pallaska bude žiť, bude to jeho veľký ochranca. Keď som ju nemala, dosť som sa bávala, bývať sama doma, alebo chodiť večer von – ale to skôr bola taka moja paranoja. No od kedy ju mám, viem že som v bezpečí, cez deň
to je milulinké stvorenie, a v noci sa len niečo šuchne vonku a je v strehu, vtedy sa mení o 180 stupňov.

Bulíčkovia vedia mať veľké srdiečko a rozdávať lásku a radosť všade okolo. Len ľudia si ich musia pripustiť k telu – určite aj vy poznáte také pripomienky typu: „To je zabiják, nikdy neviete ako mu rupne v hlave, atď.“ Ja si myslím, že ako si psa vychováme, takého budeme mať. Je pravda, že skraty môžu nastať, aj rôzne povahové chyby, ale tak to sa stáva aj u ľudí, no nie? Pre mňa vždy zostane bulík psom s veľkým srdiečkom , odhodlaný
chrániť ľudí ktorých má rád do posledného dychu.