Celých 21 rokov som čakala na môjho prvého psa. Ani neviem ako som to mohla vydržať. Bývame v paneláku a mamina má zle skúsenosti so psom, tak mi ho nechcela nikdy dovoliť, až raz... V ten moment som hneď začala získavať informácie o chovateľských staniciach, o chovateľoch, kto je aký a podobne. Viac ľudí mi odporučil p.M a tak som vedela že bulíka chcem určite od nej. Bola to dlhá doba
čakania až raz som sa dočkala. Prišiel mi mail, že ma pre mňa Pallasku. Taká som bola šťastná. Plná očakávaní som išla s tatinom a s Uru do Brna pre nášho nového člena. Keď sa otvorili dvere a vyšla z nich zlatá, (niekto tomu hovorí hnedá,
červená atď) bacuľatá, 5 mesačná krásavica, vážiaca 25kg nemohla som tomu uveriť že je moja. Teraz spolu nažívame už 3 roky a zatiaľ sú to moje 3 najkrajšie roky v živote. Bez psieho spoločníka si už neviem predstaviť život.
 

Stránka o našej Pallaske a nielen o nej.

 

Bulík je veľký klaun.

Veľa pánov učí svojích psíkov rôzne kúsky, aby rozosmialy a pobavili ľudí. Bulíkov nemusíte. Rozosmejú vás aj bez naučených trikov. Stačilo, keď Pallaska zistila na čom sa smejeme, keď niečo robí a od vtedy nás pravidelne baví svojím bulíkovskym humorom. Zo začiatku sme sa smiali na tom, keď sa napapala a išla sa do pelíšku vyutierať. A po čase sa začala tak intenzívne po každom žrádle utierať, že skoro par krát zhodila skriňu, ktorú má vedľa pelíšku. Vyzdrá to takto:

Nažere sa, ide do pelíšku, pomali si utiera papulku a sleduje nás jedným očkom či sa smejeme. Keď sa začneme smiať, šmarí sa do neho a hádže sa v ňom a celou silou si utiera papaulu akoby bola najšpinavšia na svete. Alebo keď som smutná a nedajbože plačem, začne stvárať také kúsky, kým sa nezačnem smiať.
Kľudne by bulíkov mohli využívať na kráľovských dvoroch ako klaunov.