Celých 21 rokov som čakala na môjho prvého psa. Ani neviem ako som to mohla vydržať. Bývame v paneláku a mamina má zle skúsenosti so psom, tak mi ho nechcela nikdy dovoliť, až raz... V ten moment som hneď začala získavať informácie o chovateľských staniciach, o chovateľoch, kto je aký a podobne. Viac ľudí mi odporučil p.M a tak som vedela že bulíka chcem určite od nej. Bola to dlhá doba
čakania až raz som sa dočkala. Prišiel mi mail, že ma pre mňa Pallasku. Taká som bola šťastná. Plná očakávaní som išla s tatinom a s Uru do Brna pre nášho nového člena. Keď sa otvorili dvere a vyšla z nich zlatá, (niekto tomu hovorí hnedá,
červená atď) bacuľatá, 5 mesačná krásavica, vážiaca 25kg nemohla som tomu uveriť že je moja. Teraz spolu nažívame už 3 roky a zatiaľ sú to moje 3 najkrajšie roky v živote. Bez psieho spoločníka si už neviem predstaviť život.
 

Stránka o našej Pallaske a nielen o nej.

 

Anketa